Scéna prvá: Penta to má na saláme
útulná zadymená krčma, ktorú sme nazvali „Snemovňa lordov“, čierne pivo za 25,- Sk tečie prúdom, a čipsy – žiadna múková kaša, lež skutočný a naozajstný zemiak, nakrájaný na plátky a usmažený na oleji... na plazme ide hokej, štamgasti živo komentujú, a nadávajú..
„Šuter je nešťastný, aha, ani piť mu nechutí“ zhodnotil Úradník
„Jaj... piť mi aj chutí, len nechcem veľmo na lačný žalúdok...“ odvetil Šuter
„A čo si sa nenajedol keď si išiel sem?“ spýtal som sa ja
„Nechutí mi“
„Tak potom si zaľúbený!“ uzavrel rozpravu Penta
„Poznáš to?“ nadviazal Šuter so záujmom
„Nie, ja som podnikateľ. Ja na to nemám čas. A jesť mi celkom chutí!“
„Chlapi, nazdravie!“ pozdvihol som orosený pohár s čiernym pivom...
„Počkaj, ty nemáš frajerku?“ dotázal sa Šuter
„Nie, načo mi je?“
„Hej, a potom si tu musíš vymýšľať umelé problémy, ako napríklad či sa ísť lyžovať do Francúzska, alebo či na pivo do Amsterdamu...“ utrúsil znechutene Úradník
„Ja nemôžem za to, že jediným zdrojom problému je frajerka, ktorú nemám... a zase bez problémov by to bola nuda...to by potom bolo príliš jednoduché...a taká lyžovačka vo Francúzsku – neviem, či by si to s tou tvojou frajerkou zvládol...“ nedal sa Penta
„A čo potom s telesnými potrebami?“ zaujímal sa Šuter
„Nič. Ráno vstanem a dám si šampanské... týmto sú moje telesné potreby vybavené... prípadne, keď ma nejaké tlaky pochytia, tak tu ešte stále máme outsourcing.. ale v konečnom dôsledku to mám na saláme... stojí to veľa času, aj peňazí..“
Scéna druhá: Úradníkov kocúr v trúbe
bowlingová dráha, čierne pivo nečapujú, šampanské za 280,- Sk, cigarety nemajú.. guest starring: Úradníkova frajerka.
„No hádž, polož ten pohár!“ okríkol som Úradníka.
„Ticho buď! Rušíš ma..“ revanšoval sa mi Úradník
„Teba ruší to, že o chvíľu ti príde frajerka“ poznamenal som poloironicky
„Ale figu!“
„Hehe..“ vyškeril sa Penta
„Šuter, ideš!“ organizujem pohyb na dráhe
„Ahojte chlapci“ prikvitla Úradníkova frajerka
„Ahoj“ odvetili sme svorne
„Čo budeš?“ spýtal sa Úradník
„No, dnes som mala už vermut, aj becherovku...kolegyňa sa lúčila, ide na materskú“
„A ty kedy pôjdeš? Úradník sa nečiní?“ podpichol som
„Na to Úradníka v podstate ani netreba“ odvetila s pohľadom upretým k dverám
„Počuješ?“ zdôraznil Penta Úradníkovi, a veľavýznamne sa uškrnul
„Prinesiem ti ľahkú guľu, nech môžeš hádzať aj ty“ oznámil Frajerke Úradník, nevšímajúc si naše uštipačné poznámky
„Šuter, aspoň nalej, keď už hádzať nevieš!“
„Fuj, tá guľa je ťažkáááá!“ zhodnotila Úradníkova Frajerka
„Ľahšiu už nemajú..“ zúfalo sa obhajoval Úradník.
„To bude asi tým teplým šampanským, že som taká slabá...“
„Ehm...“
„A nejako ma aj hlava bolí... som unavená...“
„Neboj sa, za chvíľu pôjdeme domov..“ ubezpečil ju Úradník, a pohľadom vyfackal naše veselé ksichty...
„No, a už je kocúr v trúbe“... riekol Penta.
Scéna tretia: O hovne
niečo pred polnocou... vzájomne sa podopierajúc so Šutrom sa trmácame nočným sídliskom... detské ihrisko... hojdačky... technická prestávka.
„A teraz mi povedz: čoho sa to vlastne bojíš?“ spýtal som sa Šutra
„Že ma odmietne..“
„Že ťa odmietne?“
„Hej...“
„A čo by sa tým zmenilo?“
„Neviem, bojím sa toho..“
„Tak to zhrňme: čo máš teraz?“
„Hovno“
„A čo budeš mať, keď ťa odmietne?“
„Zase hovno“
„Takže hovno máš, a bojíš sa, že hovno aj budeš mať?“
„No,keď hovoríš...“
„Vieš čo, ty si ani to hovno nezaslúžiš, keď si ho nevážiš...!“
(výbuch smiechu)
„Dobre, takže hovno sme zas vyriešili...“ povedal Šuter, keď sme sa dorehotali
Epilóg:
Vypáskoval som sa z taxíka už na rázcestí... rozhodol som sa, že sa prejdem... aspoň trochu vyvetrám opitú hlavu a zadymené šatstvo... práve pri takýchto vyvetrávacích prechádzkach ma často napádajú veľkolepé myšlienky... jediným problémom ale je, že si ich väčšinou na druhý deň nepamätám... hm.. no v piatok som mal ešte jednu ohromnú myšlienku: neviem prečo, ale zastal som pod lampou, a vyfotil som svoj tieň...
Tak, ako každý máme svoj tieň, tak sa nás každého nejakým spôsobom dotýkajú vzťahy... sú rôzne...dlhé,krátke... s ostrými obrysmi, či len také voľné a rozmazané... pekné a súmerné, alebo smiešne, pokryvené... pod slnkom, či pod nočnou lampou alebo pouličným osvetlením... mení ich každý náš krok...každý pohyb.... bez toho, aby sme to vnímali... Stačí sa len prejsť...
Otázka ale znie: prečo tí, čo nemajú vzťah, po ňom túžia? Prečo tí, ktorí ho nechcú, ho zas môžu získať skôr? A prečo tí čo, ho majú, sú s ním nespokojní? (nehovorím, že všetci!) Hm... moja prechádzka bola na nájdenie odpovedí na tieto otázky asi krátka...