reklama

O dobrej energii..

nie, nemám na mysli Jaslovské Bohunice, Mochovce, Nováky, ani Gabčíkovo... skôr tu chcem potvrdiť fakt, že energie sa vracajú... skôr, či neskôr... dobré, či zlé...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Dnes som išiel z práce trolejbusom.. aj napriek diétnemu režimu, ktorý som si bol vymyslel na odbúranie toho škaredého lavóra z pod košele. Jednoducho sa mi nechcelo ísť pešo... dvestosedmička už išla takpovediac nalačno.. sedelo nás tam možno sedem, či osem... Na svojej (predposlednej) zastávke som sa pobral k dverám... trolejbus zastal, dvere sa otvorili... a pani vedľa mňa sa ma znenazdajky spýtala, či ide trolejbus ešte jednu zastávku rovno... Pohotovo som odvetil, že hej. Pani sa poďakovala, ja som sa usmial, vybehol som von, dvere sa zavreli... a potom mi svitlo...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veď dvestosedmička končí v Ružovej doline... teda nejde rovno.. zabočí, a tam má konečnú... a pani zrejme chcela ísť až k trhovisku, či na Záhradnícku.. a keď sa ma pýtala, tak to tu asi nepozná... do riti... čo ak zablúdi? Čo ak sa jej cestou niečo stane? Som ja to len fas... zle som jej poradil...

Auto mi parkuje pár metrov od zastávky... rýchlo som teda nasadol, a ponáhľal sa toto nedorozumenie ustanoviť na poriadok... už som si pripravoval vetu... „Viete, pani, ja som sa pomýlil, ja totiž chodievam len po svoju zastávku, a ďalej som to neskúmal... a nemám to ešte tak vžité, abych vám vedel z brucha povedať....poďte, zveziem Vás.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prešli dve, tri minúty, a ja už som bol na konečnej dvestosedmičky... pani práve išla k ďalšiemu trolejbusu, stojacemu na druhej strane, čo išiel jej smerom... no, tak fajn... Otočil som sa, a zamieril som domov.. ale reku, ešte to pre istotu skontrolujem... tak som sa na svetelnej križovatke Trenčianska – Miletičova pekne zvrtol, a vybral sa nazad, hľadiac na trolejbus... Môj pohľad však zaujalo ostré modro-červené svetlo a medzi ním blikajúce „STOP“... no paráda... otáčanie na svetelnej križovatke – to som posledne platil v roku 2001 v Trenčíne... aká symbolika...

Vystúpil som z auta, a pokorne som čakal na mrzkú zvesť... Z blikajúceho auta vystúpili dvaja policajti... jeden sa ma „ujal“, a ten druhý zas venoval pozornosť nálepkám STK a EK..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„No, pán vodič, predložte mi doklady“

„Nech sa páči...“ povedal som smutne, a tasil som jeden papier za druhým... OP, VP, OEV, OEK, OTK, PZP....

„Pán vodič, a viete, že otáčanie na svetelne riadenej križovatke je protizákonné?“

„Viem.. o tom nie je žiadna diskusia... máte pravdu...“ nesnažil som sa oponovať...

„Svetelná križovatka ja riadená preto, lebo je na nej premávka... a tá je na Miletičovej pomerne hustá... keby ste išli v noci, a blikalo by iba oranžové svetlo, tak riadená nie je, a môžete sa otočiť... ale teraz riadená bola, a vy ste spáchal priestupok...“

„Ja vás rozumiem...“

„A kam ste vlastne išli?“ spýtal sa policajt.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tej chvíli som musel vyhodnotiť, či skutočne obdarím policajta mojou filantropickou príhodou o náprave pobabranej rady, alebo jednoducho tresnem niečo ľahšie stráviteľné... Vybral som možnosť B.

„Idem do LIDLa“... vypadlo zo mňa.

„Do LIDLa? Takto?“ čudoval sa opodstatnene policajt...

„No, boli tam kolíky, tak som nevedel...“

„Áno... je tam cyklistický chodník, a je chránený tými kolíkmi... to ste mali odbočiť pri pumpe.. tam je odbočovací pruh...“

„Aha...no viete, ja nie som odtiaľto... “ spravil som sa sprostým, čo u mňa vôbec nejde ťažko...

„Dobre, a desať eur na pokutu máte?“

„Mám, len si skočím tuto do bankomatu...“

„Nie je umenie jazdiť po pamäti... ale podľa značiek a predpisov... ani ja nie som odtiaľto.... a čo idete do toho LIDLa, nakupovať?“

„Hej...“

„Tak choďte nakupovať. Vojdete na parkovisku cez rampu.. vezmete si kartičku, tú si potom dáte pri pokladni potvrdiť, aby vás to pustilo von...“

„Vďaka...“ riekol som začudovane, a stavil by som aj celý svoj úverový účet na to, že ten policajt ešte začudovanejší ksicht nevidel, ako bol ten môj...

„Dovi...“ utrúsil policajt, a vybral sa k blikajúcemu autu...

„Vďaka... dovi...“ povedal som s úprimnou radosťou...

No, keby tak sedel v tom policajnom aute Valér V., ktorý ma raz zastavil aj so svojimi kumpánmi cestou z vinice v pekne zaopatrenom stave a so sklenenými očami, udeliac mi dvojtisíckorunovú pokutu za vymyslený priestupok, tak ma asi rovno zabásne...

Našťastie, pozitívna energia venovaná náprave pobabranej pomoci sa mi vrátila v podobe chápavého a tolerantného policajta...

Stokrát viac, ako keby mi dal opitý Valér ďalšiu dvojtisícovú pokutu...

Milá pani, prepáčte, že som Vám zle poradil... a milí páni policajti, prepáčte, ak som Vám nevyjavil celú číru pravdu... ale asi to tak zase malo byť.. aby som bol znovu o kúsok pozornejší, a múdrejší.. energia sa vracia.. každá... skôr, či neskôr...

Zoltán Mlynárik

Zoltán Mlynárik

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  1x

ja len idem okolo... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu