Toť napríklad tento víkend: po dlhej dobe som sa do rodného mesta konečne ustanovil, čo už samo o sebe dáva predpoklad na prvú cenu v šrotovnom ošiali, vzhľadom k tomu, že príslušnú vzdialenosť som prešiel na svojom šrote za necelé dve hodiny, predbehnúc nespočetné množstvo iných šrotov..
V rodnom meste ma privítal kolektív odborníkov z rôznych profesných oblastí, a preto sme sa rozhodli na najvyššej úrovni pojednať o tejto vysoko aktuálnej téme... V zmysle rokovacieho poriadku sme sa teda presunuli do krčmy, kde sa predsedania ujal Úradník. Po obštrukciách zo strany obslužného personálu sme sa uzniesli, že si dáme pivo. Samozrejme, bodov schôdze bolo neúrečne, a preto aj uznesení podľa predchádzajúceho vzoru padlo celkom asi desať... v neskorých nočných hodinách na nátlak obslužného personálu predsedajúci schôdzu rozpustil, a všetci pekne na šrot rozbití sa domov pobrali..
Pre úspešné zavŕšenie dňa som doma ešte v zmysle čerstvých poznatkov z dietologickej ambulancie zožral štanglu klobásy, na čo ma mama počastovala názvom „šroták".
V nedeľu popoludní som sa ešte z nostalgie prešiel po gazdovstve so silnou žiadzou nasať vôňu domova pred cestou do veľkomesta... ako prvé mi chtiac či nechtiac padol do oka šrotovník... (pre neznalých - zariadenie na drvenie kukurice, pšenice, a iného zrna, potrebného pre výkrm statku)
Ako hrdý monument niekdajšej zašlej slávy domáceho chovateľstva teda stojí šrotovník v útulnej drevárni, kde mu spoločnosť robia staré foršne a puklice zo strýcovho šípa...
Produktom šrotovníka bol zvyčajne okrem hluku a prachu šrot... Teda toto:
Šrot sa po zabarení horúcou vodou, pridaní starého chleba, jabĺk či tekvíc premiešal, a v gustióznom plechovom kýbli sa podával ošípaným (teda prascom).
Nakoľko teda prehlasujem, že mám viac, ako desať rokov, a že v Slovenskej republike som prihlásený už od roku 1982, upovedomujem príslušné orgány na svoj nárok na šrotovnô! Príslušné orgány si po úhrade šrotovnýho môžu vybrať, kerý šrot za to chcú.. Ale s menej ako dvoma tisíckami za mnou nechoďte...
PS - šrotovník bol čerstvo natretý (v roku 1990), a toho druhýho šrotu mám cca meter... plus mínus sto kilo... a čo sa týka dostavníka, ten ja veru nedám ani za tie dve tisícky... iba ak by som si to rozmyslel...
Foťke: (skoro šecky) Já. (a tie ostatné: internet)